Prečo elektrina stojí toľko, koľko stojí: merit order, sieť a dane
Kilowatthodina pre domácnosť má tri časti: energiu a dodávku, sieť a dane. Ako merit order určuje veľkoobchodnú cenu a v čom sa líšia jednotlivé krajiny.
V roku 2025 platila domácnosť v EÚ so spotrebou 2 500 až 5 000 kWh ročne v priemere 28,9 centa za každú kilowatthodinu. Eurostat túto cenu delí na tri časti: 12,5 centa na energiu a dodávku, 8,2 centa na sieť a 8,3 centa na dane, poplatky a odvody vrátane DPH (časti sú zaokrúhlené osobitne). Tá istá kilowatthodina stála v Maďarsku 10,8 centa a v Nemecku 38,5 centa. Každú z troch častí určujú iné faktory. Prvá súvisí s veľkoobchodným trhom, kde cenu určuje pravidlo nazývané merit order a často aj plyn. Druhá sa týka siete. Tretiu tvoria dane, poplatky a odvody. Článok ich rozoberá postupne, s údajmi a so zdrojom každého kroku.
Tri časti každej kilowatthodiny
Eurostat zverejňuje ročné zložky cien elektriny pre domácnosti (nrg_pc_204_c). Rozdelenie vychádza z nariadenia EÚ o európskej štatistike cien zemného plynu a elektriny, ktoré v druhej prílohe vymedzuje tri hlavné zložky (nariadenie (EÚ) 2016/1952):
- Energia a dodávka: výroba, akumulácia, vyrovnávacia energia, náklady na dodanú energiu, služby zákazníkom, riadenie pozáručného servisu a iné náklady na dodávku.
- Sieť: sadzby za prenos a distribúciu, straty pri prenose a distribúcii, sieťové náklady, náklady v súvislosti s pozáručným servisom, náklady na prevádzku systému a náklady v súvislosti s prenájmom merača a meraním spotreby.
- Dane, poplatky a odvody: súčet DPH, poplatkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a kombinovanej výroby tepla a elektriny, poplatkov súvisiacich s kapacitnými platbami a energetickou bezpečnosťou, environmentálnych daní, poplatkov v jadrovom sektore a zvyškovej skupiny všetkých ostatných daní, poplatkov a odvodov.
Nariadenie dopĺňa, že ceny zahŕňajú všetky platené poplatky po odpočítaní prípadných rabatov alebo prémií a s pripočítaním ďalších poplatkov, ako sú prenájom merača a stále poplatky. Údaje v článku sa týkajú spotrebného pásma, ktoré Eurostat označuje DC, od 2 500 do 4 999 kWh ročne, teda pásma, ktoré používajú aj stránky o cenách elektriny na tomto webe. Ceny jednotlivých zložiek sú ročné, preto sa môžu mierne líšiť od polročných cien na týchto stránkach.
Ako sa tri časti menili od roku 2019
Tabuľka uvádza priemer EÚ (27 krajín) za každý rok v centoch za kWh spolu s podielom každej časti na cene.
| Rok | Cena (centov za kWh) | Energia a dodávka | Sieťové náklady | Dane, poplatky a odvody |
|---|---|---|---|---|
| 2019 | 21,5 | 6,7 (31 %) | 6,0 (28 %) | 8,9 (41 %) |
| 2020 | 21,5 | 6,6 (31 %) | 6,3 (29 %) | 8,6 (40 %) |
| 2021 | 23,6 | 8,6 (37 %) | 6,4 (27 %) | 8,6 (36 %) |
| 2022 | 26,1 | 14,2 (54 %) | 6,6 (25 %) | 5,3 (20 %) |
| 2023 | 29,2 | 16,6 (57 %) | 7,2 (25 %) | 5,4 (18 %) |
| 2024 | 29,0 | 14,1 (49 %) | 7,8 (27 %) | 7,1 (25 %) |
| 2025 | 28,9 | 12,5 (43 %) | 8,2 (28 %) | 8,3 (29 %) |
Zdroj: Eurostat, nrg_pc_204_c, EÚ27, pásmo DC, v eurách; cena je súčtom troch zložiek; v zátvorkách sú podiely na cene, zaokrúhlené.
Z tabuľky vynikajú tri veci. Zložka „energia a dodávka“ vzrástla zo 6,7 centa v roku 2019 na 16,6 centa v roku 2023 a odvtedy klesá. Sieťová zložka rástla každý rok, zo 6,0 na 8,2 centa. A daňová zložka klesla z 8,6 centa v roku 2021 na 5,3 centa v roku 2022 a potom sa vrátila na 8,3 centa. Eurostat uvádza, že jeho polročné podiely daní „odrážajú vplyv vládnych opatrení na zmiernenie nákladov domácností v EÚ na elektrinu v roku 2022 a postupného obmedzovania týchto opatrení od roku 2023“: podiel bol 14,7 % v druhom polroku 2022 — najnižší v celom období zobrazenom v grafe Eurostatu, teda v rokoch 2008 až 2025 — a 28,9 % v druhom polroku 2025 (Eurostat, Štatistika cien elektriny).
Veľkoobchodná cena: ako funguje merit order
Zložka „energia a dodávka“ súvisí s veľkoobchodným trhom. V EÚ tento trh funguje ako systém marginálneho oceňovania, nazývaný aj pay-as-clear: všetci výrobcovia dostanú rovnakú cenu za elektrinu, ktorú v danom okamihu predávajú. Európska komisia to opisuje krok za krokom: výrobcovia predkladajú ponuky podľa svojich výrobných nákladov, ponuky sa radia od najlacnejšieho po najdrahší zdroj, najlacnejšia elektrina sa kupuje ako prvá a „keď je celý dopyt uspokojený, všetci dostanú cenu posledného výrobcu, od ktorého sa elektrina kúpila“ (Komisia, Organizácia trhu s elektrinou). Zoradenie ponúk od najlacnejšej po najdrahšiu je merit order a posledná prijatá ponuka je marginálna ponuka.
Ponuky sa zoraďujú podľa marginálnych výrobných nákladov, teda variabilných nákladov na výrobu jednej dodatočnej jednotky. Spoločné výskumné centrum Komisie (JRC) uvádza, že tieto náklady majú zvyčajne tri časti: palivo, emisie uhlíka v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami a variabilné náklady na prevádzku a údržbu. Plynové, uhoľné a lignitové elektrárne ponúkajú za cenu, ktorú „väčšinou určuje cena podkladovej komodity“, zatiaľ čo solárne, veterné a vodné elektrárne majú variabilné výrobné náklady blízke nule a posledná prijatá ponuka určuje cenu, ktorá sa v danom období vypláca všetkým prijatým výrobcom (JRC, Merit order a dynamika tvorby cien na európskych trhoch s elektrinou, 2023). JRC poznamenáva, že ceny na trhu na deň vopred sa určujú zónu po zóne, zvyčajne pre štát alebo menší región, a že cezhraničné prepojenia umožňujú, aby lacnejšia elektrina prúdila do drahšej zóny, kým nie sú vedenia plne vyťažené. Komisia uvádza, že od 30. septembra 2025 sa ceny na trhu na deň vopred počítajú každých 15 minút namiesto každej hodiny.
Ako často plyn určuje cenu
Ten istý dokument JRC uvádza, že elektrárne na zemný plyn „sú často marginálnymi technologickými jednotkami v merit order“. To isté hovoria európski regulátori energetiky. ACER, Agentúra pre spoluprácu energetických regulačných orgánov, napísala vo svojom hodnotení modelu trhu z roku 2022, že „plynové elektrárne často určujú marginálne ceny elektriny na trhoch s elektrinou v EÚ“ (ACER, Záverečné hodnotenie modelu veľkoobchodného trhu s elektrinou v EÚ) a vo svojej monitorovacej správe z roku 2026, že „výroba v plynových elektrárňach často určuje marginálnu cenu, najmä v období špičkového dopytu“ (ACER, Kľúčový vývoj na európskych trhoch s elektrinou a plynom, 2026). Určovať cenu nie je to isté ako dodávať elektrinu. V simulácii JRC pre trh EÚ v roku 2022 plynové elektrárne určovali cenu v 55 % času, pričom vyrobili 19 % elektriny v EÚ. Je to výsledok modelu za jeden rok, nie počet pozorovaných hodín.
V porovnaní veľkoobchodných cien v špičke v Európe, Spojených štátoch a Japonsku ACER spája cenové hladiny so skladbou výroby: „vyšší podiel obnoviteľných zdrojov a jadrovej energie znižuje veľkoobchodné cenové hladiny“, zatiaľ čo „väčšia závislosť od plynu vedie k vyšším a volatilnejším cenám“. Opisuje aj meniacu sa úlohu plynu: s rastúcou výrobou zo solárnych zdrojov dopyt po výrobe v plynových elektrárňach „klesá počas denných hodín“, no počet hodín, v ktorých je plyn technológiou určujúcou cenu, „opäť vzrástol, najmä pri večerných nárastoch zaťaženia a v obdobiach slabého vetra“. Aprílové hodnotenie ACER z roku 2022 opísalo krízu ako „v podstate šok z cien plynu, ktorý ovplyvňuje aj ceny elektriny“ a usúdilo, že súčasný model veľkoobchodného trhu s elektrinou „stojí za zachovanie“, po zistení, že za relatívne normálnych trhových podmienok zabezpečuje efektívne a bezpečné dodávky.
Od veľkoobchodu k účtu
Domácnosť neplatí veľkoobchodnú cenu priamo. Správa ACER z roku 2026 konštatuje, že ceny plynu a elektriny pre domácnosti „sa stabilizovali na zvýšených pokrízových úrovniach“: zmluvy s pevnou cenou a zaisťovacie stratégie (hedging) spomalili prenos nižších veľkoobchodných nákladov a viaceré krízové daňové úľavy a podporné opatrenia vypršali. Veľkoobchodné náklady vstupujú do zložky „energia a dodávka“, ktorá podľa definície v nariadení zahŕňa aj ďalšie náklady na dodávku, ako sú vyrovnávacia energia, služby zákazníkom a riadenie pozáručného servisu. ACER odhaduje náklady na energiu a dodávku na približne polovicu konečných cien pre domácnosti v roku 2024 (ide o priemer za všetky spotrebné pásma domácností); v údajoch Eurostatu pre pásmo DC tvorila táto časť 49 % ceny v EÚ v roku 2024 a 43 % v roku 2025.
Prečo sa cena kilowatthodiny líši medzi krajinami
Eurostat uvádza, od čoho závisí cena energie v EÚ: od „celého radu rôznych podmienok ponuky a dopytu vrátane geopolitickej situácie, národného energetického mixu, diverzifikácie dovozu, nákladov na siete, nákladov na ochranu životného prostredia, extrémnych poveternostných podmienok alebo úrovne spotrebných daní a zdaňovania“. Údaje o zložkách ukazujú, v ktorej časti ceny sú tieto rozdiely. Tabuľka zahŕňa 27 krajín EÚ za rok 2025, zoradených podľa ceny.
| Krajina | Cena (centov za kWh) | Energia a dodávka | Sieťové náklady | Dane, poplatky a odvody | Podiel daní na cene (%) |
|---|---|---|---|---|---|
| Nemecko | 38,5 | 14,8 | 11,3 | 12,4 | 32,2 |
| Belgicko | 35,4 | 15,4 | 12,0 | 8,0 | 22,6 |
| Dánsko | 34,1 | 9,6 | 7,9 | 16,6 | 48,6 |
| Írsko | 33,8 | 22,9 | 12,5 | −1,6 | −4,7 |
| Česko | 32,4 | 14,9 | 9,5 | 8,0 | 24,6 |
| Taliansko | 31,3 | 18,0 | 4,4 | 8,9 | 28,4 |
| Rakúsko | 30,9 | 16,0 | 9,6 | 5,3 | 17,2 |
| Cyprus | 29,2 | 15,7 | 3,4 | 10,1 | 34,5 |
| Švédsko | 26,9 | 6,9 | 10,7 | 9,4 | 34,8 |
| Luxembursko | 26,7 | 16,1 | 12,3 | −1,7 | −6,3 |
| Španielsko | 26,4 | 11,1 | 7,1 | 8,2 | 31,0 |
| Poľsko | 26,3 | 7,7 | 7,3 | 11,3 | 43,0 |
| Francúzsko | 26,2 | 10,9 | 7,6 | 7,7 | 29,5 |
| Holandsko | 24,7 | 14,7 | 11,4 | −1,4 | −5,5 |
| Lotyšsko | 24,5 | 11,7 | 8,5 | 4,3 | 17,6 |
| Portugalsko | 24,1 | 11,8 | 4,3 | 8,0 | 33,4 |
| Rumunsko | 23,9 | 10,9 | 7,4 | 5,7 | 23,7 |
| Grécko | 23,4 | 16,1 | 3,3 | 3,9 | 16,8 |
| Estónsko | 23,0 | 10,3 | 7,2 | 5,5 | 23,9 |
| Fínsko | 22,7 | 7,4 | 8,4 | 6,9 | 30,3 |
| Litva | 20,3 | 9,9 | 6,9 | 3,5 | 17,2 |
| Slovinsko | 19,8 | 11,3 | 4,2 | 4,3 | 21,6 |
| Slovensko | 18,7 | 8,2 | 4,3 | 6,2 | 32,9 |
| Chorvátsko | 16,4 | 7,9 | 5,2 | 3,2 | 19,6 |
| Bulharsko | 13,3 | 7,7 | 3,4 | 2,2 | 16,6 |
| Malta | 12,8 | 7,3 | 4,7 | 0,8 | 5,9 |
| Maďarsko | 10,8 | 2,5 | 6,0 | 2,3 | 21,2 |
Zdroj: Eurostat, nrg_pc_204_c, 2025, pásmo DC, v eurách; cena je súčtom troch zložiek. Pri 23 z 27 krajín sa súčet líši od priemeru dvoch polročných cien na stránkach webu o cenách elektriny najviac o 1 %; Cyprus, Česko a Maďarsko sa od priemeru líšia o 1,2 % až 2,2 % a zložky Írska (33,8 centa) sú o 7,2 % pod jeho polročným priemerom (36,4 centa).
- Energia a dodávka sa pohybuje od 2,5 centa v Maďarsku po 22,9 centa v Írsku, rozdiel je 20,4 centa, najväčší z troch.
- Sieť sa pohybuje od 3,3 centa v Grécku po 12,5 centa v Írsku, rozdiel je 9,1 centa (z nezaokrúhlených hodnôt).
- Dane, poplatky a odvody sa pohybujú od −1,7 centa v Luxembursku po 16,6 centa v Dánsku, rozdiel je 18,3 centa; Dánsko má aj najvyšší podiel na cene, 48,6 %.
Nariadenie odpočítava rabaty od ceny a súbor údajov zaznamenáva úľavy ako samostatné položky. V Holandsku je napríklad položka environmentálnych daní −5,6 centa, pričom položka úľavy vo výške 15,8 centa za kWh je zaznamenaná pod kódom TAX_ENV_ALLOW a celá zložka vychádza na −1,4 centa. Polročný rad Eurostatu ukazuje aj záporné podiely daní v Luxembursku a v Holandsku v druhom polroku 2025 (−6,3 % a −5,2 %) a podľa Eurostatu priemerný podiel daní v EÚ vzrástol medzi prvým a druhým polrokom 2025 o 1,3 percentuálneho bodu, „najmä v dôsledku zníženia dotácií a úľav“.
Čo tri časti nehovoria
- Nie je to rovnaké v každej mene. Štandard kúpnej sily (PPS) Eurostatu odstraňuje rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami. Na mape v jeho článku (údaje stiahnuté v apríli 2026) za druhý polrok 2025 sú najvyššie hodnoty v Rumunsku (49,52 PPS na 100 kWh), Česku (38,65) a Poľsku (37,15) a najnižšie na Malte (14,09), v Maďarsku (15,10) a vo Fínsku (18,77), teda v inom poradí ako v eurách.
- Jedno spotrebné pásmo. Tabuľka sa týka domácností so spotrebou 2 500 až 4 999 kWh ročne. Súbor údajov Eurostatu má štyri ďalšie pásma, od menej ako 1 000 kWh po 15 000 kWh a viac, a tie dávajú iné ceny za kWh.
- Ročné zložky. Rozdelenie je ročné a siaha do roku 2025. Polročné ceny na stránkach webu sa zverejňujú skôr a siahajú do roku 2026.
- Nie je to prognóza. Nič z toho nehovorí o tom, kam ceny pôjdu ďalej.
Kde hľadať na tomto webe
- Rebríček cien elektriny uvádza všetky krajiny; stránky jednotlivých krajín, napríklad Nemecka a Maďarska, ukazujú polročnú históriu a stránka eurozóny ukazuje súhrnné údaje.
- Plyn pre domácnosti sa riadi rovnakými pravidlami: pozrite si rebríček cien plynu a stránku o plyne v eurozóne.
- Stránka Ceny v Európe stavia infláciu a cenové časové rady vedľa seba a stránka o inflácii v eurozóne uvádza najnovšiu mesačnú mieru.
V skratke
- Kilowatthodina pre domácnosť má tri časti: energiu a dodávku, sieťové náklady a dane, poplatky a odvody. V EÚ boli v roku 2025 12,5, 8,2 a 8,3 centa, spolu 28,9 centa.
- Veľkoobchodnú cenu určuje merit order: najprv bežia najlacnejšie elektrárne a posledná potrebná určuje cenu pre všetkých výrobcov. Často ju určuje plyn: v simulácii JRC pre rok 2022 určoval cenu v 55 % času, pričom vyrobil 19 % elektriny v EÚ.
- Cena pre domácnosti sleduje veľkoobchodnú s oneskorením, cez zmluvy s pevnou cenou a hedging, a ovplyvňujú ju aj siete, dane a úľavy.
- Medzi krajinami je rozdiel najväčší v časti energia a dodávka (2,5 centa v Maďarsku, 22,9 centa v Írsku); dane sa pohybujú od záporných hodnôt po 16,6 centa.
Údaje: Eurostat (zložky cien elektriny pre domácnosti nrg_pc_204_c, polročné ceny nrg_pc_204, Štatistika cien elektriny), nariadenie (EÚ) 2016/1952, Európska komisia (Organizácia trhu s elektrinou), Spoločné výskumné centrum Komisie a ACER (Záverečné hodnotenie modelu veľkoobchodného trhu s elektrinou v EÚ, 2022; Kľúčový vývoj na európskych trhoch s elektrinou a plynom, 2026). Citáty sú preložené z anglických originálov. euroflation je nezávislý tracker a nie je spojený s Eurostatom, Európskou komisiou, ACER ani EÚ. Nič z uvedeného nie je finančným poradenstvom.