Prečo sa rumunská inflácia drží na čele rebríčka EÚ

Rumunsko je členom Európskej únie, nie však eurozóny: ponecháva si vlastnú menu, leu, aj vlastnú centrálnu banku, Národnú banku Rumunska. Už to odlišuje jeho infláciu od inflácie v eurozóne — sadzby ECB tam neplatia a súčasťou príbehu je aj výmenný kurz. Rumunské zotrvávanie na čele alebo blízko čela inflačného rebríčka EÚ má však konkrétnejšie príčiny a väčšinu z nich predstavujú politické rozhodnutia, nie smola.

Rušenie stropov na ceny energií

Rovnako ako mnohé iné vlády, aj Rumunsko počas energetickej krízy v roku 2022 zastropovalo ceny energií pre domácnosti. Cenové stropy infláciu neodstránia — iba ju uložia na neskôr. Keď sa podporné programy ukončia, odložené zvýšenie cien vstúpi do indexu naraz. Presne to pocítili rumunské domácnosti po skončení podpory cien elektriny v roku 2025: nameraná energetická inflácia vyskočila, hoci z ekonomického hľadiska sa tento rast cien odohral už roky predtým. Krajiny, ktoré dovolili okamžité premietnutie cien, si bolesť odniesli v roku 2022; rumunský strop jej časť presunul do neskorších rokov.

Vyššie dane vstupujú priamo do indexu

Indexy spotrebiteľských cien merajú to, čo domácnosti skutočne platia, takže zvýšenie DPH znamená infláciu hneď v prvý deň. Rumunská fiškálna konsolidácia — vynútená jedným z najväčších rozpočtových deficitov v EÚ — sa opiera práve o takéto opatrenia: vyššia DPH a spotrebné dane mechanicky zdvihnú index v mesiaci, keď začnú platiť. Tieto účinky sú svojou povahou jednorazové a po dvanástich mesiacoch vypadnú z medziročnej miery, no ich sled udržiava celkovú infláciu zvýšenú oveľa dlhšie, než by dokázalo ktorékoľvek jednotlivé opatrenie.

Rýchle mzdy, rýchla inflácia služieb

Rumunsko je dobiehajúca ekonomika: produktivita a mzdy tam už roky rastú oveľa rýchlejšie než priemer EÚ a zvýšenie platov a dôchodkov vo verejnom sektore dodalo ďalšiu dynamiku. Rýchly rast miezd je motorom inflácie služieb — ceny strihania vlasov, reštaurácií či opráv sa odvíjajú od miestnej práce, nie od svetových trhov. V praxi tu pôsobí Balassov–Samuelsonov konvergenčný efekt: časť dodatočnej rumunskej inflácie vychádza z dobiehania cenovej hladiny západnej Európy, čo je normálne — zároveň však vytvára trvalú spodnú hranicu miery inflácie, ktorú jadrové krajiny eurozóny nemajú.

Leu a dovozné ceny

Národná banka Rumunska riadi leu v režime prísne kontrolovaného plávania voči euru. Mena, ktorá sa pozvoľna oslabuje, sústavne zdražuje dovoz — predstavuje mierny, ale stály vietor do chrbta inflácie, ktorý členovia eurozóny nezažívajú, pretože ich dovoz z eurozóny nenesie nijaké kurzové riziko. Druhou stranou je, že centrálna banka si určuje vlastnú menovopolitickú sadzbu, zvyčajne výrazne vyššiu než sadzbu ECB, práve preto, že bojuje so silnejšími domácimi cenovými tlakmi.

Záleží na tom pri otázke eura?

Pretrvávajúca vysoká inflácia je jednou z konkrétnych prekážok medzi Rumunskom a prijatím eura: maastrichtské kritériá vyžadujú infláciu blízku krajinám EÚ s najlepšími výsledkami, ako aj dodržanie limitov deficitu a dlhu, ktoré Rumunsko v súčasnosti nespĺňa. Každý rok nadpriemernej inflácie posúva horizont prijatia ďalej — čo zasa zachováva leu aj jeho tlak na rast dovozných cien. Je to pomalý kruh a jeho prerušenie je predovšetkým fiškálna, nie menová úloha.

Ako čítať rumunský údaj na tejto stránke

Rumunská stránka tu zobrazuje HICP — harmonizovanú mieru EÚ vypočítanú podľa rovnakej definície ako v prípade každej inej krajiny v rebríčku, takže porovnanie je spravodlivé. Pomáhajú dva návyky: overte si, či najnovší skok spôsobila energia, potraviny alebo dane (ich účinok vyprchá), alebo služby (tento tlak pretrváva), a Rumunsko porovnávajte s priemerom EÚ, nie eurozóny — férovejšou porovnávacou skupinou sú krajiny strednej a východnej Európy mimo eurozóny.