Chorvátsko po prijatí eura: čo sa skutočne stalo s cenami

Chorvátsko sa 1. januára 2023 stalo dvadsiatym členom eurozóny a po štvrťstoročí sa rozlúčilo s kunou. Išlo o prvé rozšírenie od vstupu Litvy v roku 2015 a z pohľadu verejnosti prišlo v najhoršej možnej chvíli: uprostred najväčšej inflačnej vlny v Európe za celú generáciu. Každé zvýšenie cien v tom roku malo dvoch podozrivých — infláciu, ktorú zažívala celá Európa, a novú menu. Presne na ich oddelenie slúžia harmonizované údaje.

Vplyv prechodu bol skutočný, ale malý

Každý prechod na euro spôsobí určitý posun cien: náklady na zmenu jedálnych lístkov a cenníkov sa prenesú na zákazníkov, psychologické cenové hranice sa nastavia vyššie a služby, ktoré menia ceny len zriedka, využijú príležitosť na dobehnutie. Štúdie skorších prechodov opakovane zistili jednorazový vplyv meraný v desatinách percentuálneho bodu — viditeľný v kaviarňach a kaderníctvach, nebadateľný pri nájmoch a energiách. Chorvátsko zapadlo do tohto vzorca: dvojité zobrazovanie cien, povinné pred zmenou aj po nej, a tlak verejnosti udržali posun pod kontrolou. Skutočne veľké zdražovanie v roku 2023 však spôsobil rovnaký energetický a potravinový šok, ktorý zasiahol každého suseda s vlastnou menou.

Prečo je chorvátska inflácia stále nad priemerom eurozóny

Chorvátska inflácia sa od vstupu spravidla drží nad priemerom eurozóny a dôvody sú štrukturálne, nie menové. Ide o dobiehajúcu ekonomiku: mzdy a produktivita sa približujú k priemeru eurozóny a ceny služieb sa približujú spolu s nimi — rovnaká Balassova-Samuelsonova dynamika ako v Pobaltí. Zároveň ide o ekonomiku výrazne závislú od cestovného ruchu: dopyt návštevníkov v pohostinstve tlačí nahor práve ceny reštaurácií, ubytovania a služieb, ktoré platia aj miestni, pričom tlak sa sústreďuje do letných údajov HICP.

Čo euro zmenilo na úveroch

Menej nápadný, ale väčší účinok vstupu bol finančný. Chorvátske domácnosti a firmy si už dlho požičiavali za podmienok naviazaných na euro — kuna sa celé desaťročia pevne riadila voči euru —, takže členstvo odstránilo menové riziko, ktoré už bolo zahrnuté takmer vo všetkom. S chorvátskymi štátnymi dlhopismi sa teraz obchoduje ako s dlhom eurozóny, politika ECB sa priamo premieta do miestnych úverových sadzieb a hypotekárny trh sa oceňuje podľa eurových referenčných sadzieb bez kurzovej prémie.

Otázka cenovej hladiny je iná než otázka inflácie

„S eurom všetko zdraželo“ mieša dve veci. Chorvátska cenová hladina — koľko stojí spotrebný kôš v porovnaní s Nemeckom — rastie už roky a bude rásť, kým sa budú približovať príjmy; tak vyzerá vstup do bohatého menového klubu, keď je krajina chudobnejšia než jeho priemer. Miera inflácie — rýchlosť zmeny — je to, čo HICP na tejto stránke sleduje, vypočítané podľa rovnakej definície ako pri každom ďalšom členovi. Práve vďaka tomu je porovnanie s priemerom eurozóny spravodlivé.

Ako tu čítať chorvátske údaje

Stránka Chorvátska zobrazuje harmonizovanú infláciu a vedľa nej priemer eurozóny. Pomôžu tri návyky: letné mesiace čítajte s vedomím, že cestovný ruch v nich sústreďuje cenový tlak; rozdiel oproti priemeru eurozóny vnímajte najmä ako príbeh konvergencie, nie meny; a keď sa objaví prudký nárast, pozrite sa, či ho vysvetľujú energie a potraviny — tieto kategórie hýbu celou Európou spoločne, s eurom aj bez neho.